Jastrabina lekárska

Jastrabina lekárska

Jastrabina lekárska

Latinský názov: Galega officinalis

cukrovka, horúčka, laktačná kríza, kožné problémy, epilepsia, imunitný systém, tráviace problémy

Pôvod

Jastrabina lekárska pôvodne pochádza z oblasti južnej Európy a západnej Ázie, odkiaľ sa postupne rozšírila takmer do celého sveta. Nie všade ju však nájdeme ako voľne rastúcu, aj v našich teplotných podmienkach sa, napríklad, len cielene pestuje z privážaných semien. Vyhovujú jej najmä vlhké miesta a menej presvetlené lesy, kde nachádza dostatok vlhkosti a tepla, no zároveň je ukrytá pred priamym, horúcim slnkom. V minulosti, hlavne v období okolo roku 1600 a veľkých morových epidémií, bola považovaná za jednu z najdôležitejších prírodných liekov, rovnako ako aj v prípade výskytu vysokých horúčok a rôznych detských, v tom čase vážnych ochorení. Jej vlastnosti pomáhajúce pri liečbe cukrovky boli odhalené až v roku 1914, čo ešte viac upevnilo význam tejto liečivej rastliny, ktorá sa v medicínskej praxi používa dodnes.

Charakteristika

Jastrabina lekárska je vzácnou liečivou rastlinou, ktorú vďaka jej veľmi peknému vzhľadu častokrát nachádzame aj ako súčasť okrasných záhrad. Medzi jej najčastejšie používané ľudové názvy patrí jastrabí hrach, jastrabina liečivá, kozia ruta či štedrovec liečivý. Ide o rastlinu dorastajúcu do výšky 40 až 110 cm, ktorá je typická svojimi strapcovitými fialovo-modrými alebo bielymi kvetmi a dutou, holou, pozdĺžne ryhovanou stonkou, ktorá vyrastá priamo z jej plaziaceho sa podzemku, a to hneď v niekoľkých kusoch. Pozdĺž stonky vyrastá niekoľko zložitých listov kopijovitého tvaru a rôznej veľkosti – v priemere asi 1,5 až 5 cm. Jej kvety kvitnú v čase od júla do augusta a po ich odkvitnutí ich nahradia suché hnedé struky o veľkosti 2 až 5 cm, vo vnútri s uloženými semenami.

Zbieraná časť

Pre dosiahnutie liečivých účinkov rastliny je na zbieranie určená jej vňať a semená. Z vňate zbierame len časť, ktorá ešte nie je zdrevnatená a semená zbierame až vtedy, keď sú už dokonale suché.

Účinky

Jastrabina lekárska je liečivá bylina, ktorá  pomáha znižovať množstvo cukru v krvi. Aj vďaka tomu sa považuje za účinný liek v boji proti cukrovke II. stupňa. Ako jedna z mála liečivých rastlín sa používa aj v prípade liečby u detí, a to najmä v počiatočnom štádiu ochorenia.

Rastlina je účinným liečivom aj v prípade vysokých horúčok pri horúčkovitých ochoreniach u detí alebo aj u dospelého človeka. V takomto prípade priaznivo pôsobí na zvýšenie potenia a zníženie výšky teploty na jej optimálnu úroveň.

Jastrabina lekárska sa veľmi často používa za účelom zlepšenia činnosti mliečnych žliaz s cieľom zvýšenia tvorby materského mlieka počas laktačnej krízy, ako aj k správnemu vývinu prsníkov u žien po pôrode. Ako jedna z mála liečivých rastlín sa teda môže konzumovať aj počas dojčenia, avšak vždy treba dbať na dávkovanie podľa presného odporúčania ošetrujúceho lekára.

Liečivé účinky jastrabiny sa používajú aj pri liečbe ženských gynekologických problémov, a to najmä v prípade nepríjemných vaginálnych výtokov. Účinky rastliny vtedy pomáhajú k opätovnému dosiahnutiu správnej hladiny pH prostredia pohlavných orgánov.

Účinná je aj pri liečbe rôznych kožných ochorení, najmä vyrážkovitého typu a ekzémoch, kde pomáha so znížením pocitu nadmerného svrbenia postihnutých miest. Zároveň urýchľuje aj proces hojenia, čím súčasne znižuje aj pravdepodobnosť zjazvenia postihnutých miest.

Jastrabina lekárska má veľmi priaznivý vplyv aj na správnu činnosť tráviacej sústavy a vyprázdňovania. Pomáha vyriešiť problém lenivých čriev, zápchy a celkovo vedie k správnemu fungovaniu celého metabolizmu.

Upozornenie

V prípade jastrabiny liečivej treba byť maximálne opatrní hlavne pri jej zbere, nakoľko viaceré rastliny z tej istej čeľade sa na seba až nápadne podobajú. Mnohé z nich sú však jedovaté a mohli by spôsobiť viaceré zdravotné problémy.

Kontraindikácie

V prípade užívania jastrabiny lekárskej nie sú doteraz známe žiadne kontraindikácie s užívaním iných typov liekov a liečiv. Akékoľvek spozorovanie pozoruhodných účinkov však rozhodne treba konzultovať priamo s ošetrujúcim lekárom.