Vzťah rodiča a dieťaťa
Po pôrode je prvý nerušený kontakt rodičov a ich novorodenca obzvlášť dôležitý: je to začiatok dlhotrvajúceho a jedinečného vzťahu. Medzi matkou a dieťaťom začína puto už v tehotenstve, ktoré po narodení bezprostredne pokračuje. Niektorí novorodenci sú krátko po narodení bdelí a pokojní, nadväzujú očný kontakt s matkou a po chvíli hľadajú prsník.
Prvé hodiny po narodení majú matky a otcovia veľmi intenzívne pocity. Väčšina z nich sú šťastní a hrdí, keď svoje dieťa konečne držia v náručí. Novorodenec sa dobre cíti v priamom fyzickom kontakte s rodičmi. Hlas matky pozná už z lona a je veľmi rýchlo oboznámený s vôňou rodičov. Tieto prvé zmyslové vnímania mu dávajú pocit ochrany a bezpečia – teplo hniezda. Nie vždy je puto medzi matkou a dieťaťom alebo otcom a dieťaťom blízke a nerozlučné od narodenia – a nie vždy je možné stráviť prvé spoločné chvíle po narodení v pokoji. Predsa sa s časom vyvíja silné puto, keď matka s otcom venujú svojmu dieťaťu od začiatku veľkú podporu a blízkosť.
Matka a dieťa sa učia spoznávať
Novorodenec má hneď po narodení dobre vyvinutý sací reflex. U matky sa uvoľňuje hormón prolaktín. Prolaktín nielenže produkuje mlieko, ale aj zbystrí materinské vnímanie pre signály vychádzajúce od novorodenca.
Dojčením sa podporí fyzická blízkosť medzi matkou a dieťaťom. Nielen dojčiace matky majú potrebu byť so svojim dieťaťom často a fyzicky blízko. Väčšina matiek si s dieťaťom rozumie intuitívne: matka reaguje spontánne na jeho signály a naopak.
Každým dňom sa vzájomné porozumenie zlepšuje. Po čase rozpozná matka plač, keď je dieťa hladné alebo plače len tak, z dlhej chvíle a začne dieťa kŕmiť alebo sa mu venuje. Dieťa zistí, že sú jeho potreby ukojené, že je o neho postarané a upokojené. Učí sa, že svojimi signálmi niečo dosiahne, napríklad, že ho vezmú na ruky, keď plače. To vytvára základnú dôveru.
Vzťah otca s dieťaťom
Pravidlom je, že matka a dieťa od začiatku tvoria nerozlučný, dojčením ešte silnejší celok. U otcov môže byť ťažšie vybudovať podobne silné puto. Niektorí otcovia sa cítia neisto pri zaobchádzaní s dieťaťom alebo sa z času na čas cítia byť zbytoční. Predsa je aj pre otcov veľa príležitostí, ako byť blízko k dieťaťu a posilňovať puto so svojím dieťaťom.
Otcovia môžu prebaliť svoje dieťa a neskôr napríklad kŕmiť s odsatým materským mliekom, keď matka potrebuje odísť. Otcovia sa môžu s dieťaťom maznať, upokojovať, pobaviť, kúpať a nosiť. Pre vzťah otca s dieťaťom sú takéto okamihy blízkosti a spolupatričnosti veľmi dôležité. Pritom dáva otec, ktorý sa intenzívne stará o svoje dieťa, matke trochu odpočinku.
Galéria
