Rh faktor budúcej mamičky
Rh fator bol objavený v roku 1940 Karlom Landsteinerom, ktorý robil testy na opiciach rodu Macac – Rhesus. Rh faktorom rozlišujeme, či je krv Rh pozitívna, t. j. či červené krvinky majú tzv. antigén Rh faktor, alebo je negatívna (Rh faktor chýba, nie je prítomný). Ľudí s Rh pozitívnym faktorom v našej populácii prevyšuje, je ich asi 85 %. Zvyšných 15 % je Rh negatívnych.
Dedičnosť zohráva veľkú úlohu na tom, akú krvnú skupinu a s akým faktorom bude mať naše dieťa. Pri oplodnení získava každý jedinec polovicu genetickej výbavy od matky a druhú polovicu od otca. Preto je každá krvná skupina tvorená dvoma génmi. To, akú krvnú skupinu bude potomok nakoniec mať, záleží od toho, ktorý gén (matkin alebo otcov) je dominantnejší. Rh faktor dedí dieťa po každom rodičovi z jednej polovice. Či bude Rh faktor pozitívny alebo negatívny, záleží na dominantnosti alebo recesívnosti génov.
Súčasťou prenatálnej prehliadky je zistenie krvnej skupiny a tiež Rh faktora. Je dobré, ak sa nedá vyšetriť len tehotná žena, ale aj otec dieťaťa. Ich poznanie je dôležité pre vývoj tehotenstva a prípadnú špeciálnu starostlivosť. Každej Rh negatívnej budúcej mamičke (a pri Rh pozitivite otca dieťaťa) sa v priebehu tehotnosti tri krát skontroluje množstvo (titer) protilátok v krvi, vykoná sa nepriamy Coombsov test. U Rh negatívnej matky, v prípade, že otec dieťaťa je Rh pozitívny, môže teoreticky dôjsť k tvorbe protilátok a neskôr k poškodeniu plodu, k procesu, ktorý má označenie: Hemolytická choroba novorodenca. Ak k tvorbe protilátok dôjde, musí sa pravidelne kontrolovať stav plodu. Na to sa na jednej strane testuje plodová voda na obsah bilirubínu a na druhej strane sa vyšetruje plod pomocou ultrazvuku, aby sa včas zistili zväčšenia pečene a sleziny. Prvé tehotenstvo nemusí spôsobovať ťažkosti, pretože matkino telo sa ešte nikdy predtým nestretlo s Rh+ faktorom to znamená, že nemá v krvi žiadne anti Rh protilátky /tieto protilátky sa v literatúre nazývajú aj ako antiD/. Protilátky Rh, ktoré vznikli pri predchádzajúcom tehotenstve, ničia červené krvinky dieťaťa. Následkom je chudokrvnosť, zväčšenie pečene a sleziny, novorodenecká žltačka, neurologické poškodenia a v najhoršom prípade smrť dieťaťa. Liečba sa riadi podľa hodnoty bilirubínu, ktorá môže byť zistená z plodovej vody, z krvi alebo z povrchu kože dieťaťa. Pri ľahkých formách postačuje fototerapia, ťažké formy si však vyžadujú výmenu krvi transfúziou.
Dnes je hemolytická choroba veľmi zriedkavá. Od roku 1971 sa u nás preventívne po pôrode podávajú v odôvodnených prípadoch anti D protilátky. Tie majú za úlohu vychytať Rh pozitívne červené krvinky plodu, ktoré prenikli do krvného obehu matky a tým zabrániť tvorbe protilátok. Anti D protilátky sa podávajú najneskôr do 72 hodín po pôrode Rh negatívnym matkám, ktorých dieťa je Rh pozitívne. Táto profylaxia by sa mala nasadiť aj po interrupciách a potratoch.