Reprodukčná imunológia a jej centrá
Máte za sebou už nespočetné množstvo vyšetrení, odberov, niektoré ste dokonca niekoľkokrát podstúpili umelé oplodnenie, iné ste potratili a všetky výsledky sú stále OK a vy nie a nie počať či donosiť dieťa? Príčiny môžu byť rôzne od anatomických, hormonálnych, infekčných, genetických, ale aj imunologických. Práva ta posledná spomínaná príčina tvorí podľa rôznych autorov až 10-20% všetkých sterilít. Imunologické poruchy sa totiž nemusia vôbec prejaviť a vy netušíte, že sa niečo vo vašom tele deje.
Aj tu však existuje nádej a tou je reprodukčná imunológia. Je to mladý odbor, ktorý sa začal rozvíjať v posledných desiatich až pätnástich rokoch. Zaoberá sa vzťahmi imunitnej sústavy k zrelým pohlavným bunkám, k spermiám a vajíčkam, ale i tkanivom plodu.
Reprodukčná imunológia
V patologickom zmysle slova je súbor imunitných reakcií organizmu namierených proti reprodukčným tkanivám, reprodukčným bunkám alebo ich štruktúram, prípadne proti iným tkanivám bunkám a ich štruktúram, ktoré sa podieľajú nepriamo na procesoch súvisiacich s plodnosťou (s procesom oplodnenia, donosenia a pôrodu živého a zdravého dieťaťa).
Imunitný systém funguje na princípe schopnosti rozlišovať vlastné a cudzie. Vlastné toleruje, proti nevlastným reaguje rôznymi mechanizmami. Preto môžeme povedať, že tehotenstvo je imunologicky podmienený stav. Imunitný systém v tomto prípade toleruje nevlastné – cudzie. To znamená, že za fyziologických okolností je v priebehu celého tehotenstva znížený počet a funkcia imunokompetentných buniek. Aby imunita rozoznala „svoje" od „cudzieho", vykonáva sa počas zrenia imunitnej sústavy (u človeka približne v čase narodenia) čosi ako „inventarizácia" vlastných tkanív. Kľúčovým orgánom tohto procesu je brzlík (detská žľaza) a výsledkom akýsi „súpis" látok telu vlastných. Čokoľvek sa vo vnútornom prostredí tela objaví neskôr, sa považuje za cudzie a stáva sa terčom imunitných dejov. Práve zrelé pohlavné bunky – spermie u chlapcov a vajíčka u dievčat – sa objavujú v tele až okolo puberty, dlho po ukončení imunologického zrenia. Imunitná sústava ich teda všeobecne vníma ako cudzie a vo vlastnom tele môžu prežiť opäť len vďaka mnohým zvláštnym ochranným opatreniam. Stačí chyba v riadení a pohlavné bunky môže napadnúť vlastná imunita. Následky závisia od sily „útoku" – od mierneho, len laboratórne zistiteľného poškodenia až po úplné zničenie zárodočného tkaniva, ktoré je, našťastie, vzácne.
Laboratórna diagnostika s následnou terapiou zlepší skóre v prospech fyziologického oplodnenia až po pôrod zdravého dieťaťa a rovnako zlepší aj úspešnosť asistovanej reprodukcie. Zatiaľ čo imunologické problémy s oplodnením vajíčka môžeme obísť pomocou niektorých techník asistovanej reprodukcie /IUI,IVF/, pri imunologicky podmienenej zábrane uhniezdenia zárodku v maternici žiadna asistovaná reprodukcia nepomôže. Ak je materská imunita aktivovaná, napadne zárodok a zabráni uhniezdeniu. Tu je jediná možnosť imunitnú reakciu utlmiť, aspoň kým sa zárodok spoľahlivo uhniezdi v maternici.
Aj niektoré protilátky môžu mať svoj podiel na neúspechu tehotenstva. Medzi najčastejšie patria protilátky proti spermiám, ováriám a iné. Zásadou je, že imunitu treba liečiť ešte pred oplodnením. Často je vhodné pokračovať v liečbe v priebehu tehotenstva a to hlavne u žien po opakovaných potratoch.
Liečba musí vždy prebiehať pod dozorom klinického imunológa.
Centrá reprodukčnej imunológie:
- na Slovensku sa touto problematikou zaoberá UPJŠ LF – tkanivová banka v Košiciach.
- v Česku – Imunologické laboratórium (IBL) v pražskom Ústave pre starostlivosť o matku a dieťa - zisťujú sa tu príčiny párovej neplodnosti.
- v Česku - Poradňa pre imunológiu reprodukcie na Gynekologicko-pôrodníckej klinike lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Plzni
V pražskom laboratóriu stanovujú ako jediní bunkovú imunitu proti spermiám a u žien proti bunkám plodového lôžka (trofoblastu) – ktoré sa často spolupodieľajú na potratoch a neúspechoch pri pokusoch o mimotelové oplodnenie.