Pakost smradľavý

Pôvod

Bylina je rozšírená po celom svete. Rastie takmer po celej Európe, v Severnej Amerike, na severe Afriky i na mnohých územiach Ázie. Pakost obľubuje skôr tienistejšie miesta a vlhšiu pôdu, a tak ho môžete nájsť v krovinách, na rumoviskách, pri potokoch, pri múroch a plotoch, v lese, dokonca rastie aj ako burina v záhradkách.

Stredovekí lekári sa zhodli na poznatkoch, že pakost smradľavý je vynikajúce liečivo na opuchy a rany. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest, pričom ich zbavoval kameňov a piesku, a tiež tlmil bolesti pečene. Ľudovo pakost uplatňovali ľudia pri liečbe hnačky, bolestiach močových ciest a rozličných krvácaniach. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky liečili touto bylinou syfilis.

Charakteristika

Pakost smradľavý je známy aj pod názvami bocianí noštek, byčík, čapí nos smrdutý, milosť božia či čapina. Je to jednoročná alebo dvojročná bylina, ktorá kvitne od júna až do októbra. Rastie až do výšky 30cm, má chlpatú stonku so striedavými, trojpočetnými delenými listami. Listové stopky sú zhrubnuté a spolu s listami sú porastené žľaznatými chĺpkami. Bledoružové alebo fialové kvety rastú zvyčajne po dvoch na dlhých stopkách, majú päť korunných lupienkov, z ktorých každý je zúžený v dlhý necht, 10 tyčiniek a päťpuzdrový semenník. Rozmliaždená bylina nepríjemne zapácha.

Zbieraná časť

Pre farmateutické účely sa zbiera najmä vňať. V čase kvitnutia sa zbiera kvitnúca časť. Pretože šťava môže spôsobovať pľuzgiere, je potrebné pri zbere chrániť ruky rukavicami. Suší sa prirodzeným teplom na tmavom a vzdušnom mieste, alebo umelým teplom do 35 stupňov. Nepríjemný zápach byliny sa sušením stráca, avšak chuť zostáva aj naďalej nepríjemne horká a príkra.

Účinky

Vďaka svojim účinkom je pakost smradľavý už od nepamäti súčasťou ľudového liečiteľstva. Obsahuje mnohé silice, triesloviny, organické kyseliny, vlákninu, sliz i vzácne horčiny, a to najmä látku geraniín.

Táto liečivá rastlinka sa osvedčila ako skvelá forma podpornej liečby pri neplodnosti žien i mužov. Odporúča sa piť nálev po dúškoch v dennom množstve 250 ml (ženy) a 350 ml (muži).

Pakost má hemostatické účinky, čiže má vplyv na utíšenie a zastavenie krvácania. U bylinkárov sa osvedčil ako pomocník na zmiernenie vnútorného i vonkajšieho krvácania a tiež na rany.

Bylinka takisto pôsobí na prečistenie organizmu, zmierňuje hnačky, pomáha pri tráviacich ťažkostiach či črevných zápaloch. Má močopudné účinky, takže priaznivo ovplyvňuje funkciu obličiek a močových ciest, a tiež sa používa ako rozpúšťadlo močových a obličkových kameňov, pričom sa dve čajové lyžičky narezanej byliny nechajú vylúhovať 8 hodín a pripraví sa studený extrakt, ktorý sa pije počas dňa.

Pakost tiež pomáha pri liečbe kožných chorôb, hnisavých rán či povrchových odrenín. Rovnako môže pomôcť pri vyrážkach, mokvavých ekzémoch, vredoch alebo kožných zápaloch, kedy sa osvedčili obklady alebo masti z pakosta smradľavého.

Vďaka obsahu trieslovín má sťahujúce a protizápalové pôsobenie na sliznicu ústnej dutiny. Horúcou vodou navlhčený sušený alebo rozdrvený čerstvý pakost účinne lieči ušné zápaly, tvárové opuchy súvisiace so zubnými problémami či nervové zápaly, napríklad trojklanného alebo sedacieho nervu. Kašovitý obklad z tejto rastlinky môžete prikladať na opuchy kdekoľvek na tele. Pri angíne sa odvar z pakosta používa ako kloktadlo.

Upozornenie

Neboli zistené žiadne vedľajšie účinky, no keďže bylina zapácha, doporučujú sa užívať nižšie dávky. Kontraindikácie nie sú známe, no neodporúča sa pakost užívať počas tehotenstva a pri kojení.